Často skloňované slovné spojenie pasívne investovanie, ktoré nabralo na popularite hlavne v poslednom desaťročí. Za tento rozmach vďačíme novým technológiám, ktoré do veľkej miery umožnili automatizovať zloženie investičného portfólia nasledovaním pred definovaného pravidla. Na pojem pasívneho investovania sa môžeme pozrieť z dvoch pohľadov.
1. Z pohľadu investora a jeho investičnej stratégie
Investor sa spolieha na rast hodnoty konkrétnej časti trhu (jedného špecifického aktíva napr. akcie Apple) alebo širšej časti trhu (pri podielovom fonde).
Pri pasívnom investovaní investor napríklad kúpi a dlhodobo drží akciu Apple a verí, že počas investičného horizontu hodnota spoločnosti vzrastie a spolu s ňou aj hodnota jeho akcie. Oveľa častejšie sa pasívne investovanie spája s investovaním do širšej vzorky trhu, kde investor nevyberá jednotlivé aktíva, ale nakúpi časť trhu a drží ho počas investičného horizontu bez zásadných zmien v portfóliu.
Pri aktívnom investovaní investor zvyčajne časuje investíciu a snaží sa kúpiť v čase, kedy je hodnota akcie čo najmenšia a predať, keď je hodnota je čo najvyššia. Tieto operácie zvyčajne vykonáva s vysokou frekvenciou aj na dennej báze a častokrát používa investovanie na páku. Týmto sa usiluje dosiahnuť väčšie zhodnotenie, ako ponúka samotný rast hodnoty akcie spoločnosti a snaží sa využiť prirodzené kolísanie hodnoty a dosiahnuť tak výnos. Štatisticky je schopných aktívnym denným investovaním do akcií profitovať len 1% investorov. Preto tento typ investovania pre bežného klienta neodporúčame.
2. Z pohľadu manažovania fondu správcovskou spoločnosťou
Nákup aktív fondu s pasívnou správou portfólia je riadený na základe špecifického pravidla. Zvyčajne indexu ako napríklad Index S&P 500, kde sa obchoduje 500 najväčších akciových spoločností na burzách NYSE a NASDAQ. Fond sa snaží čo najdokonalejšie kopírovať toto pravidlo, a teda obsahuje akcie spoločností nachádzajúcich sa v tomto indexe.
Naopak pri aktívne riadenom fonde sa portfólio manažér v správcovskej spoločnosti fondu rôznymi stratégiami a svojimi skúsenosťami snaží vyhľadávať investičné príležitosti a prekonať tak benchmark (štandard, ku ktorému porovnáva výkonnosť fondu). Takýto benchmark môže byť aj napríklad spomenutý index S&P 500. Teoreticky by teda výnos mal byť väčší ako pri pasívne riadenom fonde, prakticky však z celého množstva aktívne riadených fondov prekoná index len menej ako 10%.
Typickým predstaviteľom pasívneho spravovania sú Indexové podielové fondy, ale hlavne fondy ETF. Obidva typy fondov riadia zloženie fondu na základe indexu. A teda pristupujú k riadeniu pasívne. Fondy ETF sú navyše obchodované na burze cenných papierov. ETF sú pre investora poplatkovo výhodnejšie ako Indexové fondy. Viac o ETF fondoch si môžete prečítať tu.
Indexový fond Amundi 
Zjednodušená schéma a príklad ETF
Teraz trochu zamiešame karty…
Ak existujú aktívne riadené podielové fondy a zároveň aj pasívne riadené podielové fondy, prečo nie sú aj aktívne riadené ETF?
Je to kvôli reguláciám úradov pre subjekty na burze. Teoreticky je možné, aby bol ETF aktívne riadený a dokonca ich zopár na svete aj existuje. Technicky je to však veľmi náročné, a preto ich je zatiaľ veľmi málo a sú poplatkovo menej výhodné.
Veríme, že vám tento článok pomohol odhaliť v čom spočíva pasívne investovanie, ak by ste chceli, aby výhody pasívneho investovania pracovali pre vás kliknite sem.